Dobrý dojem z tohto albumu tu bol od prvého momentu, hneď od úvodných vypočutí celého diela. CRADLE OF FILTH a ich koronový opus s bezvýchodiskovo tmavým existenciálnym názvom som hneď po pár otočeniach radil k tomu najlepšiemu, čo som od britsko-moravských upírov počul za celých trinásť rokov. Veru tak, rok 2008 a krvavé dobrodružstvá s úchylným francúzskym barónom v 15. storočí.
Nová nahrávka však utešene dozrieva, v tejto chvíli vo mne čoraz viac víťazí neústupčivý pocit, že takto často a s chuťou som sa za hlasom Daniho Filtha obracal snáď ešte v období albumu „Midian“. Do pekla, odvtedy ubehli viac než dve desaťročia - tak šialene dávno to je, čo ma táto kapela až takto bavila.
V čom to väzí? V čom sa skrýva temné tajomstvo novinky „Existence Is Futile“? Podľa všetkého v prvom rade v tej nešťastnej korone. CRADLE OF FILTH mali zrazu veľa času na dokonalú nahrávku, na vybrúsenie každého jedného detailu. Je to počuť. Pesničky netrpia pod ťažkými návalmi symfonických aranžmánov; sú pekne v popredí celého diania - jednoducho a jasne vynikajú. Je radosť počúvať tie vkusne napasované gitarové vyhrávky a chirurgicky presné sóla v tých správnych momentoch osviežujúce dianie na nahrávke. Okrem jasnej koncertnej tutovky a najväčšieho hitu „Necromantic Fantasies“ tu veľkou intenzitou žiari aj úvodná „Existential Terror“, jedna z prvých singloviek „Crawling King Chaos“, výborná temnotka „The Dying Of The Embers“ či záverečné majestátne vyhladzovačky „Suffer Our Dominion“ a „Us, Dark, Invincible“. Ak máte pocit, že som vymenoval takmer celý zoznam skladieb na novom albume, nie ste ďaleko od pravdy. Skutočne, ťažko sa hľadá niečo, čo si mohli CRADLE OF FILTH odpustiť, čo mohli skrátiť, zmeniť, zaonačiť. Nie, na konci roka turbulentného roka 2021 má táto kapela naskutku impozantnú štúdiovú formu.
Je veľmi pravdepodobné, že to celé bude spočívať aj v stabilnej zostave, ktorú na novinke veľmi signifikantne posilnila talentovaná klávesáčka a speváčka Anabelle Iratni. Šéf kapely a majiteľ značky CRADLE OF FILTH očividne verí svojim dlhoročným spolupracovníkom, nepotrebuje očistné zmeny a psychologicky osviežujúce prekopávania zostavy ako napríklad taký Devin Townsend. Istota a nemennosť v tomto prípade nijako nedusia kreativitu, skôr naopak – v priateľskej atmosfére kolegiálnej tolerancie vzniklo pozoruhodné dielo dokonale reflektujúce aj dlhoročnú kariéru britskej extrémno-metalovej mašinérie.
Áno, toto je ďalší príjemný znak nového albumu. Pokojne mohol vyjsť aj v roku 1999 alebo 2001, ľudia by z neho boli rovnako nadšení ako dnes. Známka kvality v prípade CRADLE OF FILTH a tiež dôkaz trvalej udržateľnosti metalovej hudby. Porovnáme nahrávky naprieč celými desaťročiami, tešíme sa z nich, máme z nich radosť a nevieme sa dočkať koncertných prevedení nových skladieb.
CRADLE OF FILTH objali krušné časy veľkou silou a vytrieskali z nich maximum. Nahrali veľmi nahnevané, nemilosrdné a drsné dielo plné existenciálnej úzkosti a zároveň oslobodzujúcej, zdravej agresivity. Čo viac si dnes priať od kvalitného metalu? Korunu všetkému s veľkým prehľadom nasadil lotyšský umelec Arthur Berzinsh s jeho pekelnou obalovou variáciou na Hieronyma Boscha. Jediné, čo v tejto chvíli zostáva, je dúfať vo svetlejšie zajtrajšky a úspešnú festivalovú sezónu v lete 2022. Napríklad aj s CRADLE OF FILTH na Brutal Assaulte.